V. Slovensko v 20. storočí

1 Vznik Československa

Motivačné úlohy:

§ Vyfarbite plochy s číslami príslušnými farbami. Aká krajina je vyfarbená červenou farbou?

§ Ktoré krajiny sa stali v roku 1918 susedmi Československa?

Učebný text:

Česi a Slováci vedení Masarykom, Štefánikom a Benešom sa usilovali o vznikspoločného štátu. Už počas vojny si vytýčili za cieľ rozbiť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť československý štát.

Československá republika bola vyhlásená 28. októbra 1918 v Prahe. V Martine slovenskí politici podpísali Martinskú deklaráciu, čím jednomyseľne schválili želanie slovenského národa žiť s českým národom v spoločnom štáte.

Hlavným mestom nového štátu sa stala Praha. Hlavným mestom Slovenska bola Bratislava. Za prvého prezidenta bol zvolený Tomáš Garique [Garik] Masaryk.

Československo tvorili štyri územné celky. Územie Slovenska bolo rozdelené na župy. Československá republika bola mnohonárodnostným štátom. Asi 62 tisíc osôb tvorilo na Slovensku rómsku (cigánsku) etnickú skupinu obyvateľstva. Rómovia patrili k najchudob-nejším vrstvám spoločnosti.

V ČSR sa od začiatku presadzoval centralistický princíp riadenia štátu. Vychádzal z predstavy jednotného československého národa, ktorá však nezodpovedala skutočnosti a preto oslabovala budúcu stabilitu Československa.

Proti centralistickému smeru, sústredenému v Prahe, vzniklo na Slovensku silné autonomistické hnutie na čele s Ľudovou stranou vedenou Andrejom Hlinkom, ktoré vyzdvihovalo myšlienku existencie samostatného slovenského národa a požadovalo pre Slovensko autonómne postavenie.

Spojenie Čiech a Slovenska odhalilo nerovnosti medzi oboma časťami štátu v hospodárskej a sociálnej oblasti.

Slovensko výrazne pocítilo následky dvoch hospodárskych kríz. Rast nezamestnanosti a bieda viedli k nespokojnosti, ktorá prerastala do demonštrácií a štrajkov. Vznikali „hladové doliny“. Mnohí nezamestnaní opúšťali krajinu a odchádzali za prácou do USA, Kanady a Argentíny.

Po nástupe fašistov k moci rástli územné požiadavky Nemecka a Maďarska voči Československu. Prispeli k tomu aj príslušníci nemeckého a maďarského obyvateľstva, ktorí vyvolávali vnútorné nepokoje. Spokojní neboli ani prívrženci autonomistického hnutia na čele s Hlinkovou ľudovou slovenskou stranou (HSĽS). Veľká Británia a Francúzsko obetovali ČSR, ktorá musela odstúpiť na základe Mníchovskej dohody pohraničné územia Maďarsku a Nemecku. 6. októbra 1938 HSĽS vyhlásila v Žiline samostatnosť Slovenska v rámci Československa. Predsedom slovenskej vlády sa stal Jozef Tiso. Rozpad ČSR bol dovŕšený 14. marca vyhlásením samostatného slovenského štátu. Následne 15. marca 1939 nemecké vojská obsadili Čechy a Moravu, kde bol zriadený Protektorát Čechy a Morava pod úplnou nadvládou Nemecka. Tým Československo prestalo existovať.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Vyznačte na časovej priamke obdobie trvania prvej ČSR.
• Povedzte podľa mapy, ktoré časti ČSR získali v roku 1938 Maďarsko a Nemecko.

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Aké bolo národnostné zloženie prvej ČSR?
• Aké klady a zápory môže priniesť spolunažívanie obyvateľov rôznej národnosti v jednom štáte?

2 Slovenská republika 1939-1945

Motivačné úlohy:

• Porozprávajte, za akých okolností vznikol slovenský štát.

Učebný text:

14. marca 1939 vznikol v strednej Európe nový štátny útvar – Slovenská republika na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Jej vznik bol súčasťou politiky Nemecka, ktoré nanútilo slovenskej vláde tzv. ochrannú zmluvu. Táto zmluva navonok Slovensko chránila, no v skutočnosti obmedzovala jeho suverenitu (nezávislosť). Z tajných nemeckých materiálov je známe, že fašisti po víťaznej vojne nerátali s jestvovaním Slovenskej republiky. Časť Slovákov chceli ponemčiť, časť násilne vysťahovať.

Slovenská republika sa oficiálne hlásila ku kresťanským zásadám. Bol to však totalitný štát. Skutočnú moc mala Hlinkova slovenská ľudová strana. Vytvorila aj vlastné ozbrojené oddiely - Hlinkovu gardu.

V septembri 1939 sa Slovensko ako spojenec nemeckej ríše pripojilo k vojenskému útoku na Poľsko, ktorým sa začala druhá svetová vojna a neskôr vstúpili aj do vojny proti ZSSR.

Nemecko uzavrelo so slovenskou vládou dohodu, že slovenskí Židia budú vyvezení do koncentračných táborov. Bolo ich asi 58 tisíc.

V SR dočasne klesla nezamestnanosť. Ľudia nachádzali prácu v zbrojovkách, ktoré zásobovali nemeckú armádu. Tým sa zdanlivo zlepšilo sociálne postavenie časti slovenského obyvateľstva.

Prvé neúspechy Nemecka na frontoch viedli doma i v zahraničí k vzniku odporu proti nedemokratickému režimu. Osud Slovenskej republiky úzko súvisel s osudom porazeného Nemecka. Porážkou Nemecka a skončením druhej svetovej vojny skončila sa aj existencia Slovenskej republiky. Zanikla v apríli 1945, keď bolo Slovensko oslobodené sovietskou armádou.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Vyznačte na časovej priamke obdobie trvania Slovenskej republiky.

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Čo si myslia ľudia o zodpovednosti prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa za deportácie slovenských Židov do koncentračných táborov?

Slovenské národné povstanie

Motivačné úlohy:

• Pokúste sa vymenovať naše štátne sviatky.
• Na počesť akej udalosti je štátnym sviatkom 29. august?

Učebný text:

Pod vplyvom porážky nemeckých vojsk pri Stalingrade sa začal na Slovensku formovať domáci odboj. Bol namierený proti totalitnému režimu a spojenectvu s nacistickým Nemeckom. Na jeho čele bola Slovenská národná rada, ktorá prijala program nazvaný Vianočná dohoda. Cieľom Vianočnej dohody bolo vybojovať obnovenie demokratického Československa, v ktorom bude zabezpečené slovenskému národu rovnoprávne postavenie. Tento cieľ chcela SNR dosiahnuť prostredníctvom ozbrojeného povstania.

Od roku 1942 začali vznikať na Slovensku ako prejav odporu voči vojne aj prvé partizánske oddiely. Najväčšou partizánskou jednotkou bola skupina Čapajev.

Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944. V povstaní proti nemeckým okupantom bojovala asi 60-tisícová slovenská armáda a okolo 18 tisíc partizánov. V SNP bojovalo aj niekoľko tisíc Rusov, Čechov, Francúzov, Ukrajincov, Juhoslovanov, Bulharov, Poliakov. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Po dvojmesačných bojoch povstalci podľahli lepšie vyzbrojenej nemeckej armáde. V slovenských horách však pokračovala partizánska vojna, ktorá trvala až do úplnej porážky fašistov. Za pomoc partizánom fašisti na Slovensku vypálili asi 60 dedín, napríklad: Baláže, Telgárt, Kľak, Donovaly, Tokajík, Zlatá Baňa, Kalište.

Na pamiatku SNP bolo v Banskej Bystrici zriadené Múzeum SNP.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Povedzte na základe mapy, kde prebiehali najťažšie boje počas SNP.

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

§ Zistite, ktoré dediny najbližšie k vášmu bydlisku boli vypálené nemeckými fašistami a zakreslite ich do mapky.

§ Čo majú spoločné objekty na obrázkoch? Kde sa nachádzajú?

3 Oslobodenie Československa

Motivačné úlohy:

• Kde sa nachádza a čo pripomína pamätník na obrázku?

Učebný text:

Oslobodenie slovenského územia spod nemeckej okupácie sa začalo na východe krajiny už v októbri 1944. Urputné boje zvádzali vojská sovietskej a rumunskej armády a jednotky 1. československého armádneho zboru v Duklianskom priesmyku. Tieto ťažké boje zanechali desaťtisíce padlých vojakov na oboch bojujúcich stranách a spôsobili obrovské utrpenie domácemu civilnému obyvateľstvu. Slovensko bolo posiate masovými hrobmi.

Ustupujúci fašisti prenasledovali nielen partizánov a tých, ktorí im pomáhali, ale aj osoby židovského a rómskeho pôvodu. Vojenské udalosti priniesli Slovensku aj ťažké materiálne škody. Nemecká armáda na ústupe ničila továrne, železnice, cesty a mosty.

Vedúci predstavitelia totalitného režimu opustili pod ochranou nemeckých okupačných oddielov začiatkom apríla 1945 Slovensko.

8. apríla bola oslobodená Bratislava. 9. mája bola oslobodená Praha. Na oslobodzovaní Čiech sa podieľali sovietska a americká armáda.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Kto stál na čele 1. československého armádneho zboru?
• Akú najvyššiu funkciu zastával tento človek v povojnovom Československu? V ktorých rokoch to bolo?

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Zistite, kedy bola oslobodená vaša obec. Kto sa podieľal na jej oslobodzovaní?

• Kde v okolí vášho bydliska sú pochované obete vojny. Akej národnosti boli títo ľudia?

4 Československo v rokoch 1945-1948

Motivačné úlohy:

• Aké pocity mali ľudia, keď sa dozvedeli, že sa skončila vojna?

Učebný text:

Skončenie vojny prinieslo ľuďom úľavu a nádej na lepší a spravodlivejší život bez vojen a chudoby. V apríli 1945 bol vyhlásený Košický vládny program, podľa ktorého boli potrestaní vojnoví zločinci, zabraná pôda Nemcom i zradcom slovenského národa a znárodnené veľké továrne, banky a poisťovne. Bola uskutočnená pozemková reforma. Časť zabranej pôdy bola rozdelená medzi bezzemkov a maloroľníkov.

V obnovenej Československej republike prebiehal politický zápas medzi silami, ktoré chceli návrat k parlamentnej demokracii a komunistami, ktorí s podporou ZSSR chceli v krajine budovať socializmus. Z tohto zápasu vyšli víťazne komunisti na čele s Klementom Gottwaldom, ktorí sa vo februári 1948 dostali k moci a nastolili nový totalitný režim. Československo sa stalo satelitným štátom ZSSR.

Aj napriek sľubom postavenie Slovenska v republike ostalo nedoriešené, nerovnoprávne.

Po skončení vojny sa v celej Európe odstraňovali škody spôsobené vojnou. Aj Slovensko bolo veľmi spustošené a postihnuté živelnými pohromami. Bolo potrebné sústrediť sa na obnovu hospodárstva.

Cvičenia na upevnenie učiva:

§ Na obrázkoch sú traja prezidenti. Poznáte ich?

• Určte, kedy sa odohrali nasledujúce udalosti.

máj 1945	nástup komunistov k moci
február 1948	vyhlásenie KVP
apríl 1945	koniec vojny

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Porovnajte povojnové Československo s prvou ČSR. Aké územné zmeny nastali po druhej svetovej vojne?

5 Obdobie studenej vojny a Československo v rokoch 1948-1968

Motivačné úlohy:

• Poznáte muža na fotografiách? Bol najzná-mejším Slovákom v novodobom boji za slobodu. Talianska univerzita mu udelila čestný doktorát. Zomrel na následky tragickej nehody roku 1992.

Učebný text:

Obdobie 1948 – 1968 v Československu nazývame obdobím sovietizácie. Československo sa stalo satelitným štátom sovietskej ríše. Vstúpilo do RVHP a Varšavskej zmluvy. Vedúcou politickou silou v štáte sa stala komunistická strana. Tragickou súčasťou komunistického systému bolo kruté prenasledovanie skutočných či iba vymyslených odporcov režimu. Politické procesy mali donútiť občanov k poslušnosti a zároveň ospravedlniť hospodárske ťažkosti, ktoré sa pri budovaní socializmu vyskytli.

V hospodárskej oblasti sa prešlo na prísne centrálne riadenie. Prebiehal proces industrializácie – spriemyselňovania, počas ktorého sa postavili desiatky nových tovární. Celé územie Slovenska bolo elektrifikované. V poľnohospodárstve prebiehala kolektivizácia. Štát nútil roľníkov, aby vstúpili do družstiev, kde mali spoločne hospodáriť. Kolektivizácia sa uskutočňovala prevažne násilnými metódami. Tisíce roľníkov zbavených pôdy odchádzali do miest. Počet obyvateľov miest prudko rástol. Spriemyselňovanie SR spôsobilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Vedenie KS podľahlo ilúzii o vlastných úspechoch a vyhlásilo, že v Československu je už socializmus dobudovaný. Československo však stále viac zaostávalo za európskymi demokratickými krajinami.

Postupne sa odhaľovali zločiny totalitného režimu voči nevinným ľuďom, čo zvýšilo nespokojnosť občanov. Nespokojnosť rástla aj medzi členmi KSČ. Roku 1968 nastali zmeny v najvyšších štátnych funkciách. Na čelo vládnucej strany bol zvolený Alexander Dubček. Začali sa realizovať zmeny, ktorých cieľom bolo zavedenie „socializmu s ľudskou tvárou“. Slovenskí politici žiadali federatívne usporiadanie, ktoré sa uskutočnilo v októbri 1968 prijatím zákona o federácii. Násilným vstupom 5 armád Varšavskej zmluvy na územie ČSSR (21. augusta 1968) bol pokus o demokratickú reformu socializmu kruto potlačený.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Vysvetlite správne jednotlivé pojmy.

kolektivizácia

industrializácia

elektrifikácia

sovietizácia

federalizácia

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Vyhľadajte človeka, ktorý by vám porozprával svoje zážitky z 21. augusta 1968 v Československu. Zapíšte jeho spomienky a prečítajte spolužiakom.

6 Pád totalitného režimu v Československu a ustanovenie demokratických inštitúcií 1989

Motivačné úlohy:

§ Poznáte nejakú pieseň ktorá reagovala na udalosti v Československu v roku 1968 alebo v roku 1989? Kto ju spieval?

Učebný text:

Okupácia ČSR v auguste 1968 znamenala upevnenie totalitného režimu. Na čelo KSČ sa dostal Gustáv Husák, ktorý sa úplne podriadil príkazom Moskvy. Začalo sa obdobie normalizácie. Vo verejnom živote prebiehali čistky. Ľudia, ktorých KSČ označila za protisocialistické živly, nemohli zastávať žiadne verejné funkcie. Celá spoločnosť bola pod kontrolou Štátnej bezpečnosti. Každý prejav nespokojnosti sa pokladal za protištátny, obnovili sa politické procesy s krutými rozsudkami.

Normalizačný proces sa prejavil v stagnácii hospodárskeho života.

Koniec totalitnej éry v Československu znamenala Nežná alebo Zamatová revolúcia - udalosti 17. novembra 1989. Začala sa spomienkovou slávnosťou pražských študentov k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie: okupačný štrajk na vysokých školách v Československu, ku ktorému sa pripojili herci všetkých divadiel.

Denne sa konali stotisícové manifestácie v celej ČSSR, skončila sa cenzúra. Vzniklo Občian-ske fórum a Verejnosť proti násiliu. Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti. 10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” na čele s Mariánom Čalfom a v ten istý deň odstúpil.
29. decembra 1989 bol za prezidenta republiky zvolený Václav Havel.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Vysvetlite správne jednotlivé pojmy.

totalita

emigrácia

normalizácia

stagnácia

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Nájdite na obrázkoch symboliku udalostí roku 1989 v Československu.
• Pokúste sa vysvetliť jednotlivé symboly.

7

8 Vznik samostatnej Slovenskej republiky 1993

Motivačné úlohy:

§ Spomeňte si súčasťou akých štátnych útvarov bolo územie Slovenska v minulosti.

§ V akom postavení boli Slováci v týchto štátoch?

Učebný text:

1. januára 1993 sa Československo pokojnou cestou rozdelilo na dva samostatné štáty – Slovenskú republiku a Českú republiku.

Prvým slovenským prezidentom sa stal Michal Kováč. Bol zvolený Národnou radou SR. Po ňom nastúpil Rudolf Šuster, ktorého zvolili v priamych voľbách občania SR. Súčasným, v poradí tretím slovenským prezidentom je Ivan Gašparovič. Sídlom slovenského prezidenta je Grassalkovičov palác v Bratislave.

Najvyšší zákon štátu – Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992. Deň prijatia ústavy sa stal štátnym sviatkom, rovnako ako aj deň vyhlásenia samostatnej SR.

Slovensko si postupne vytvorilo vlastnú menu – slovenskú korunu. Štátne symboly – vlajka a erb v bielo-modro-červenej farebnosti a portrét prvého slovenského prezidenta sa objavili aj na prvých slovenských známkach.

Cvičenia na upevnenie učiva:

§ Ktoré symboly patria Slovenskej republike a ktoré patrili spoločnému československému štátu?

§ Usporiadajte prezidentov tak, ako postupne za sebou nasledovali v československej a slovenskej republike:

GOTTWALD, BENEŠ, MASARYK, TISO, HUSÁK, KOVÁČ

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

§ Ako sa v jednotlivých obdobiach 20. storočia nazýval štát, ktorého súčasťou bolo Slovensko?

1918 – 1939	Československá republika
1939 – 1945	Československá federatívna republika
1945 – 1960	Slovenská republika
11.7.1960 – 29.3.1990	Česká a Slovenská federatívna republika
29.3.1990 – 20.4.1990	Československá republika
20.4.1990 – 31.12.1992	Slovenská republika
od 1.1.1993	Československá socialistická republika

§ Nakreslite časovú priamku a vyznačte na nej jednotlivé obdobia a názvy nášho štátu.