IV.        Svet v 20 storočí

                                                                                                            1  Svet na začiatku 20. storočia

Motivačné úlohy:

 

§        Na časovej priamke vyznačte hranice 20. storočia.

§        Do tejto časovej priamky vpíšte čo najviac významných udalostí z vášho života alebo života vašej rodiny.

 

Učebný text:

 

Storočie medzi rokmi 1901 až 2000 nazývame 20. storočie.

V továrňach najvyspelejších krajín sa pomocou strojov vyrábalo veľa tovaru. Výrobu urýchľovali nové technické vynálezy a elektrina. Tieto krajiny potrebovali stále nové trhy pre vyrobený tovar, ale aj veľa surovín.

Priemyselné krajiny využili svoju prevahu a dobýjali krajiny, kde bolo málo priemyslu, ale veľa nerastných surovín. Podmanili si ich ako svoje kolónie. Domorodcov nútili, aby pracovali takmer zadarmo. Najviac kolónií vlastnili Anglicko a Francúzsko. Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko boli nespokojné, lebo mali málo kolónií. Začali sa pripravovať na vojnu. Veľa technických vynálezov používali na výrobu zbraní.

 

Cvičenia na upevnenie učiva:

 

§        Vyriešte krížovku a z tajničky zistite, ktorý svetadiel bol celý rozdelený na kolónie.

 

1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PRIEMYSELNÁ VEĽMOC

2.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KRAJINA, V KTOREJ VLÁDOL NAPOLEÓN

3.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KRAJINA, V KTOREJ VLÁDOL CÁR

4.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ANGLICKÁ KORUNNÁ KOLÓNIA

5.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PODMANENÉ ÚZEMIE

6.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SVETADIEL OBJAVENÝ ROKU 1492

 

 

§         Porozprávajte podľa obrázka, v akom postavení bolo domorodé obyvateľstvo v kolóniách.

 

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

 

§        Zistite podľa mapy, kde mali kolónie Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko.

Rozdelenie sveta na začiatku 20. storočia

 

Belgicko

Dánsko

Francúzsko

Nemecko

Veľká Británia

Holandsko

Taliansko

Japonsko

Portugalsko

Rusko

Španielsko

Spojené štáty americké

Nezávislé štáty

moria

 

 

                                                                      2  Príčiny, priebeh a následky 1.svetovej vojny

 

Motivačné úlohy:

 

§        Zoraďte rozhádzané písmená do slova, ktoré znamená ozbrojený útok na dôležitú osobu s cieľom zavraždiť ju.

                                    ENTÁTAT

Učebný text:

 

Zámienkou na rozpútanie prvej svetovej vojny bol atentát na Františka Ferdinanda, následníka rakúsko-uhorského trónu. Spáchal ho Srb Gavrilo Princip v Sarajeve. Rakúsko-Uhorsko obvinilo Srbsko z atentátu a vypovedalo mu vojnu.

Skutočnou príčinou vojny, ktorá sa odohrala v rokoch 1914 - 1918, boli spory o nové rozdelenie sveta.

Prvá svetová vojna sa začala 28. 7. 1914. Postupne sa do vojny zapojilo 33 štátov sveta, ktoré vytvorili dva nepriateľské bloky nazývané Dohoda a Ústredné mocnosti.

Bojovalo sa hlavne v Európe, ale tiež v Afrike a Ázii. Najväčšou bitkou prvej svetovej vojny bola bitka o francúzsku pevnosť Verdun (Verden), kde padlo na oboch stranách vyše pol milióna vojakov.

 Vo vojne boli použité nové zbrane: ťažké guľomety, tanky, ponorky, lietadlá, otravný plyn. V továrňach na výrobu zbraní ťažko pracovali najmä ženy a deti.

Nielen vojaci na fronte, ale aj obyvatelia miest a dedín v zázemí hladovali a mrzli. Preto dochádzalo k vojenským vzburám a demonštráciám proti vojne. V novembri 1917 vypukla v ruskom Petrohrade revolúcia. Pod vedením Lenina bola nastolená krutovláda.

Vojna sa skončila 11. 11. 1918 podpísaním kapitulácie Nemecka. Zvíťazili štáty Dohody, ku ktorým sa počas vojny pripojili USA.

Vo vojne zomrelo asi 10 000 000 ľudí, zranených bolo asi 20 000 000 ľudí. Materiálne škody boli obrovské. Oslabilo sa postavenie Európy vo svete. USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu. Okrem toho došlo k vzniku nových štátov a posunom hraníc (versailleský systém).

 

Cvičenia na upevnenie učiva:

 

 

 

 

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

 

§         Porozprávajte, čo znázorňuje obrázok.


                                                                                                                              3  Medzivojnová Európa

 

Motivačné úlohy:

 

Učebný text:

 

Po vojne vznikali nové štáty a menili sa hranice. Rozhodovali o tom víťazné štáty (Veľká Británia, Francúzsko, USA) na mierovej konferencii. Porazené štáty s tým neboli spokojné. Hľadali cestu ako tieto poriadky zmeniť.

Obnova zničenej Európy postupovala pomaly, najmä v porazenom Nemecku. V rokoch 1929 – 1933 zúrila vo svete hospodárska kríza. Továrne prestali vyrábať a milióny ľudí boli bez práce. Rástla nespokojnosť.

V roku 1933 sa v Nemecku zmocnili vlády fašisti. Bola nastolená totalitná vláda jednej strany – nacistickej, na čele s vodcom Hitlerom. Hitler sľuboval, že vyrieši všetky problémy, ktoré priniesla kríza. Vyhlasoval, že Nemci sú nadradená rasa, ktorá má vládnuť svetu. Žiadal spojiť všetky územia s nemecky hovoriacim obyvateľstvom do jednej veľkej ríše, tzv. Tretej ríše.

Fašizmus sa šíril aj v Taliansku, Španielsku a Japonsku. Fašistické krajiny požadovali nové rozdelenie sveta.

Vo východnej Európe sa šíril komunizmus – učenie o spoločnosti rovných. Prvou socialistickou krajinou sa stalo Rusko, od roku 1922 nazývané ZSSR. Aj tu bol nastolený totalitný režim vlády jednej komunistickej strany a jedného vodcu Stalina.

Vo svete vznikali nové vojnové ohniská. Schyľovalo sa k ďalšej svetovej vojne.

 

 

 

 

Cvičenia na upevnenie učiva:

 

§        Porozprávajte podľa obrázkov v texte o medzivojnovej Európe.

§        Aké boli vzťahy medzi východom a západom?

 

 

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

§        Čo symbolizuje červená päťcípa hviezda, a čo žltá šesťcípa hviezda?

 

§        Kde všade sa vyskytujú v súčasnosti symboly hviezd?

      


                                                                      4  Príčiny, priebeh a následky 2.svetovej vojny

 

Motivačné úlohy:

 

§         Poznáte hru na vojakov? Kto sú zvyčajne dobrí a kto zlí vojaci?

§         Vypočítajte, koľko rokov uplynulo od skončenia druhej svetovej vojny.

 

Učebný text:

 

1. septembra 1939, keď Nemecko zaútočilo na Poľsko bez vyhlásenia vojny, sa začala druhá svetová vojna. Nemeckí fašisti postupne obsadili polovicu Európy, ale Veľkú Britániu nedobyli.

V júni 1941 zaútočili na Sovietsky zväz. Tam sa roku 1942 odohrala najväčšia bitka druhej svetovej vojny – stalingradská bitka, po ktorej Nemci začali ustupovať.  Bojovalo sa aj v Afrike, kde  útočili talianski fašisti, a vo východnej Ázii, kde útočili japonskí fašisti. Všetci chceli získať nové územia. Veľká Británia, Francúzsko, USA a ZSSR sa spojili proti Hitlerovi a spolu s okupovanými národmi fašistov porazili a  oslobodili utláčané národy.

Druhá svetová vojna sa v Európe skončila 8.mája 1945, keď Nemecko podpísalo kapituláciu. Boje však pokračovali vo východnej Ázii. Japonsko kapitulovalo 2. septembra 1945. Tým sa definitívne skončila druhá svetová vojna. Kapitulácii predchádzalo zhodenie atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.

V druhej svetovej vojne bojovalo 110 miliónov vojakov zo 48 štátov sveta.  Zahynulo v nej 55 miliónov ľudí, z toho najviac v ZSSR (26 miliónov).

O usporiadaní sveta po vojne rozhodovali víťazné štáty na mierovej konferencii v Postupi-mi. Medzinárodný vojenský tribunál za-sadal v Norimbergu. Zaoberal sa otázkami potrestania vojno-vých zločincov.

 


Cvičenia na upevnenie učiva:

 

 

1. september 1939

 

Japonsko podpísalo kapituláciu.

8. máj 1945

 

Začiatok druhej svetovej vojny.

2. september 1945

 

Koniec druhej svetovej vojny v Európe.

 

 

        

 

 

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

 

 

 


                                                                                 5  Život v okupovanej Európe – holokaust

 

Motivačné úlohy:

 

 

 

Fašistické Nemecko a jeho spojenci

 

Územie obsadené Nemeckom a jeho spojencami

 

Neobsadené územie

 

Neutrálne štáty

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Učebný text:

 

V roku 1941 Nemecko ovládalo takmer celú Európu. Niektoré štáty sympatizovali s fašistickým Nemeckom, medzi nimi aj Slovenská republika, a uzavreli s nim spojenecké zmluvy. V skutočnosti sa museli podriadiť nemeckým záujmom.

V okupovaných krajinách Nemci rozmiestnili vojská a obávanú tajnú políciu – gestapo. Mimoriadne kruto si počínali v Poľsku a ZSSR. Útočiace vojská ničili všetko, čo im prišlo do cesty. Strieľali civilné obyvateľstvo na úteku, popravovali zajatých vojakov a masovo vyvražďovali a vypaľovali celé dediny a mestá. Ľudí zatvárali do koncentračných táborov alebo vyvážali do Nemecka na nútené práce.

 Najväčším utrpením prešlo židovské obyvateľstvo. V roku 1941 nacistické vedenie rozhodlo, že odvšadiaľ majú deportovať Židov do koncentračných táborov. Tu ich nechali zomierať hladom, podvýživou, vyčerpávajúcou prácou a najrôznejším týraním. Ba zriadili aj zvláštne tábory smrti, určené priamo na to, aby v nich Židov vraždili. Podobný osud stihol aj Rómov. Smrť hrozila aj príslušníkom ostatných národov a etník, ak sa otvorene postavili proti nacistickej tyranii.

 

Cvičenia na upevnenie učiva:

 

§         Akým pojmom označujeme masové vyvražďovanie židovského obyvateľstva v druhej svetovej vojne?

1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

VODCA NEMECKÝCH FAŠISTOV

2.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ŠTÁT, KTORÝ KAPITULOVAL 2.9.1945

3.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

JEDNA Z PRÍČIN SMRTI V KONCENTRÁKOCH

4.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NEMECKÁ TAJNÁ POLÍCIA

5.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NÁSILNÉ OBSADENIE CUDZIEHO ÚZEMIA

6.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MESTO, NA KTORÉ ZHODILI ATÓMOVÚ BOMBU

ZHODENÁ

7.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SVETOVÁ VEĽMOC

8.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

RUSKÝ DIKTÁTOR

9.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KRUTÉ PRENASLEDOVANIE

 

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

 

 

 

  


                                                                                                       6  Povojnové usporiadanie sveta

 

Motivačné úlohy:

 

Učebný text:

 

Roku 1945 zavládol vo svete mier. V štátoch oslo-bodených sovietskou armádou začal Stalin presadzovať vládu jednej strany – komunistickej. Pod tvrdým  Stalinovým tlakom sa tieto štáty stali satelitmi Sovietskeho zväzu.  ZSSR bol rešpektovanou a obávanou vojenskou veľmocou. Jeho hospodárstvo však bolo v troskách. Milióny ľudí sa dožili konca vojny, vyhnali a porazili nepriateľa, ale nezískali slobodu. Stalin začal kampaň, ktorá šírila nenávisť proti západným štátom, jeho bývalým spojencom. USA počas vojny hospodársky a politicky zosilneli. Svet sa rozdelil na dva tábory – kapitalistický na západe a socialistický na východe. USA a ZSSR sa stali najvplyvnejšími štátmi na svete - superveľmocami. Začali medzi sebou súperiť vo všetkých oblastiach. Navzájom sa podozrievali a začali vyzbrojovať svoje armády jadrovými zbraňami. Vytvorili sa dve nepriateľské vojenské zoskupenia –Varšavská zmluva a NATO. Neustále hrozil medzi nimi vojnový konflikt. Politické napätie sa začalo uvoľňovať až rokovaniami o odzbrojení. Kým Varšavská zmluva sa pod tlakom demokratizačného procesu politického života rozpadla, NATO trvá dodnes.

Hospodárske súperenie sa odohrávalo medzi západoeurópskymi štátmi združenými v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) a krajinami východného bloku združenými v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). EHS sa stalo základom dnešnej Európskej únie.

Druhá svetová vojna oslabila koloniálne veľmoci – Veľkú Britániu a Francúzsko. To využili národy v kolóniách a vybojovali si nezávislosť.

Krátko po vojne v roku 1945 vznikla Organizácia spojených národov so stálym sídlom v New Yorku. Združuje krajiny sveta s cieľom: riešiť spory bez vojen, rokovaniami, posilňovať demokratické sily vo svete, bojovať proti terorizmu a násiliu a hospodársky pomáhať chudobným štátom.

 

Cvičenia na upevnenie učiva:

 

§         Roztrieďte nasledujúce štáty do dvoch skupín na základe toho, do ktorej sféry vplyvu patrili pred rokom 1989:

Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Bulharsko, Československo, Rakúsko, Maďarsko, NSR, NDR, Belgicko, Anglicko.

 

Kapitalistické:

 

Socialistické:

 

 

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

 

§         Opíšte podľa obrázka emblém OSN a vlajku Európskej únie. Zistite, kde majú dnes tieto organizácie svoje sídla.

              

 

§         Ktoré krajiny boli členmi Európskej únie pred rokom 2004? Ktoré krajiny sa stali členmi tejto organizácie spolu so Slovenskom?