I. ÚVOD DO DEJEPISU

1 Dejepis, minulosť, historické pramene

Motivačné úlohy:

• Zaspomínajte si na obdobie, keď ste boli deťmi. Čo sa odvtedy vo vašom živote, rodine, okolí zmenilo?
• Pokúste sa vysvetliť myšlienku: „História je veľké dobrodružstvo v čase a priestore“.

Učebný text:

Dejepis, ktorý sa práve začínate učiť, skúma a opisuje ľudské dejiny - minulosť.

Minulosť na rozdiel od prítomnosti je všetko to, čo sa už stalo (pred mnohými rokmi, ale aj nedávno). Minulosť je to, čo sa stalo vám, čo sa udialo vo vašej rodine, dedine, meste, krajine, vo svete. Z minulosti sa dozvedáme ako naši predkovia žili, aké boli ich úspechy a chyby.

Po ľuďoch, ktorí žili v minulosti, nám zostalo mnoho predmetov. Nazývame ich pamiatkami a sú pre nás prameňom poznávania.

Rozdelenie historických prameňov:

MATERIÁLNE	hmotné	stavby, stroje, nástroje, zbrane, oblečenie, mince, pozostatky kostier človeka, ozdoby, nábytok...
	písomné	knihy, listiny, dokumenty, kroniky, denníky, nápisy...
	obrazové	mapy, plány, obrazy, fotografie...
	audiovizuálne	filmy, zvukové záznamy, počítačové diskety, CD...
NEMATERIÁLNE	tradičné	jazyk, zvyky, obyčaje, povesti, legendy, nepísané morálne zásady a zákony...

Historické pramene sa uchovávajú v múzeách, galériách archívoch.

Každý vyspelý štát má svoje národné múzeum, ktoré sa väčšinou nachádza v hlavnom meste. Takéto múzeum má viaceré zbierky, napr. prírodovedné, archeologické, historické, technické a umelecké. V mnohých múzeách zasa nájdeme len určitý druh pamiatok. Poznáme napr. technické múzeum, múzeum vín, múzeum hračiek, múzeum školstva. Za múzeá pokladáme aj skanzeny, hrady a zámky.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Z čoho poznávame život a prácu našich predkov?
• Aké múzeá, galérie sa nachádzajú v blízkosti vášho bydliska?
• Ktoré sú najvýznamnejšie slovenské múzeá?

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Určte, o aký druh prameňa ide:

• Do akého múzea by ste umiestnili predmety, ktoré vás obklopujú v triede?

2 Orientácia v čase, časová priamka, letopočet

Motivačné úlohy:

§ Ktorú najstaršiu udalosť alebo zážitok zo svojho detstva si pamätáte?

§ Spomínate si , v ktorom roku a kde ste začali chodiť do školy?

§ Spomienky vašich rodičov a vôbec starších ľudí siahajú ďalej do minulosti. Preto nás môžu informovať o tom, čo sa stalo dávnejšie. Opýtajte sa svojich starších príbuzných, známych, priateľov, na ktoré významné udalosti si spomínajú.

Učebný text:

Ľudia si odpradávna uvedomovali, že čas plynie. V priebehu svojho života začali počítať jednotlivé roky. Počítali ich odvtedy, odkedy im siahala pamäť. Zvyčajne začiatok rátania súvisel s veľmi významnou udalosťou. Tak vznikol letopočet ako poradie rokov, ktoré uplynuli od veľmi významnej udalosti.

V súčasnosti ľudia takmer na celom svete používajú kresťanský letopočet. Začína sa rokom narodenia Ježiša Krista, zakladateľa kresťanského náboženstva. Historické udalosti, ktoré sa odohrali pred Ježišovým narodením, zaradíme do obdobia pred Kristom (pred naším letopočtom). Udalosti, ktoré sa odohrali po jeho narodení, zaradíme do obdobia po Kristovi (náš letopočet).

Jednotlivé roky spájame do väčších celkov: desať rokov do desaťročia, sto rokov do storočia, tisíc rokov do tisícročia. Presné časové určenie (deň, mesiac a rok) označujeme ako dátum.

Čas môžeme znázorniť na časovej priamke.

Viete správne zaradiť rok do storočia?

Napríklad rok 1900. Rozdeľte si ho na stovky (prvé dve číslice – 19) a desiatky (druhé dve číslice – 00). Ak na mieste desiatok je číslo 0, ide o 19. storočie (pozrite číslice na mieste stoviek). Ale už číslo 01 a vyššie na mieste desiatok znamená storočie nasledujúce: 1701 – 18. storočie, 1546 – 16. storočie

Cvičenia na upevnenie učiva:

§ Ktorým rokom sa začína a ktorým končí: 1. storočie, 16. storočie a 20. storočie?

§ V ktorom tisícročí žijeme teraz?

§ Napíšte akýkoľvek dátum z: 5. storočia, 18. storočia, 21. storočia.

§ Usporiadajte v poradí od najstaršieho po najmladší objavy uvedené v tabuľke. Najprv určte roky, kedy boli vynájdené.

PREDMET	VEK	ROK OBJAVU	STOROČIE	PORADIE
bicykel	166 rokov
vidlička	934 rokov
teplomer	413 rokov
auto	120 rokov
počítač	75 rokov
ďalekohľad	397 rokov

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Zaraďte do storočí roky: 2005, 1989, 1993, 1945, 1848, 1492, 863.
  Pokúste sa zistiť, aké významné udalosti sa v týchto rokoch odohrali.
• Znázornite na časovej priamke: kedy sa narodili vaši rodičia, starí rodičia, súrodenci, deti, kedy sa vaši rodičia, starí rodičia zosobášili, ďalšie dôležité udalosti vo vašom živote, živote vašich rodičov a detí.

3 Orientácia v priestore, historická mapa

Motivačné úlohy:

§ Každý z vás určite prišiel niekedy do kontaktu s mapou. Aké mapy, kedy a na čo ste potrebovali?

§ Pozrite sa na mapu pred sebou a povedzte, čo sa z nej dá vyčítať. Nachádza sa na mape vaše mesto?

Učebný text:

Mapy sú obrazom priestoru, v ktorom sme žili a žijeme. Poznáme rôzne druhy máp. Pri stretávaní sa s minulosťou používame dejepisné mapy. Na nich sú zaznamenané miesta historických udalostí.

Človek sa už od pradávna snažil zakresliť svoje okolie. Chcel zachytiť najlepšie loviská, zaznačiť susedné osady. Pospájal ich so svojou osadou čiarami, ktoré predstavovali cesty. Najstaršie mapy nezobrazovali skutočnú krajinu, lebo ich tvorcom chýbali presné meracie prístroje. Tieto mapy vyzerali tak, ako keby sme sa pozerali na krajinu z výšky, z vtáčej perspektívy.

Presnejšie a podrobnejšie mapy sa objavili až v novoveku.

Na mapách sa vyskytujú rôzne skratky a značky. Pomocou nich môžeme zistiť, čo sa na danom území nachádzalo alebo udialo.

Najstaršia mapa Uhorska

O čom rozpráva mapa v dejepise?

Každá dejepisná mapa vie dať odpoveď na nasledujúce otázky:

1. Akú tému zobrazuje mapa?

2. Ktoré územia predstavuje? V akom období ich zachytáva?

3. Čo znamenajú farby a značky na mape?

4. Aké základné informácie môžeme získať z mapy?

Európa raného stredoveku do 10. storočia

Cvičenia na upevnenie učiva:

§ Prečo sa ľudia odpradávna snažili zakresliť svoje okolie (priestor), v ktorom žili?

§ Čo je typické pre stredoveké mapy? Pozrite sa na ukážku stredovekej mapy a povedzte, ako boli na nej znázornené vrchy a lesy.

§ Kedy začali vznikať podrobnejšie a presnejšie mapy? Aké vynálezy prispeli k ich zdokonaleniu?

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

§ Zisti v dejepisnom atlase, aké značky sa používajú na označenie miest, hradov, bitiek a ďalších objektov a udalostí.

§ Nakresli obrysovú mapu Slovenska a zaznač do nej tri slovenské hrady alebo zámky. Vyznač na mape mesto, v ktorom bývaš a ďalšie väčšie mestá, nachádzajúce sa na trase k jednému z hradov. Zakresli do mapy trasu, ktorou sa dostaneš k danému hradu.

4 Periodizácia dejín

Motivačné úlohy:

§ Čo majú spoločné nižšie uvedené slová?

§ Čo znamená slovo vek?

Učebný text:

Aby sa ľudia vedeli orientovať v minulosti, rozdelili ju na jednotlivé historické obdobia (epochy): pravek, starovek, stredovek, novovek, najnovšie dejiny.

Zároveň boli vytýčené hranice týchto období - medzníky. Napríklad hranicu medzi pravekom a starovekom tvorí vynález písma. Hranicu medzi starovekom a stredovekom predstavuje zánik Západorímskej ríše roku 476. Hranicou (medzníkom) medzi stredovekom a novovekom je objavenie Ameriky roku 1492 a medzi novovekom a súčasnosťou – koniec 1. svetovej vojny. Obdobie po roku 1918 označujeme tiež ako najnovšie dejiny.

Názvy historickým obdobiam dali historici. Ľudia, ktorí vtedy žili, prežívali svoju súčasnosť a nedávali jej historické názvy. Ani naša súčasnosť nemá ešte názov. Ten jej dajú historici v budúcnosti.

Cvičenia na upevnenie učiva:

• Zaraďte nasledujúce udalosti do historických období:
•  863 – príchod Konštantína a Metoda na veľkú Moravu
•  44 pred n. l. – zavraždenie Cézara
•  1789 – dobytie Bastily
•  1863 – vznik Matice slovenskej
•  1993 – vznik Slovenskej republiky
•  40 000 pred n. l. – začiatok osídľovania Ameriky

Kontrolné úlohy a aplikačné projekty:

• Zistite zaujímavé informácie o udalostiach – medzníkoch medzi jednotlivými historickými obdobiami.